Roháčska hrebeňovka patrí k najkraším a najexponovanejším turistickým trasám na Slovensku. Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô, Tri kopy, Hrubá Kopa a Baníkov sú skalnaté končiare kde sa turistika spája s lezením.

S Baníkom na Baníkov

Filip Baník je športovec mesta Námestovo za rok 2016 a štvornásobný majster Slovenska v BMX kategórii park. Zároveň sa venuje lezeniu a rád chodí do hôr. Rozprávali sme spolu o tom že by chcel niekedy vyjsť na Baníkov.

Je koniec októbra 2016 a pred týždnom v horách nasnežilo. Chuť na vysokohorskú turistiku a okúsenie nového snehu je vysoká. S Filipom a s Peťom sa preto ocitáme na parkovisku v Roháčoch a približne o pol siedmej začíname šlapať smerom k Roháčskemu vodopádu.

Cestou cez les prichádza uvoľnenie a oslobodenie od každodennej reality. Po krátkom oddychu Pod Predným Zeleným Plesom pokračujeme do Baníkovskeho Sedla. Na oblohe sa tvoria zaujímavé oblaky a dole v doline je inverzia. Nachádzame sa v medzivrstve medzi oblakmi a hmlou. Príroda čaruje a my sa tešíme z tohto predstavenia.

Baníkov nachádzame skoro bez snehu a s potešením sledujeme, že celý hrebeň je suchý a taktiež bez snehu. Sneh je naložený iba v žlaboch. S radosťou teda pokračujeme po tomto skvelom hrebeni cez Hrubú Kopu a Tri Kopy do Smutného Sedla.

Slnko vyšlo

Na obed slnko rozmetáva mraky na oblohe a ukazuje nám svoju silu a krásnu modrú oblohu. Hmla v doline však ostáva a akoby pomaličky stúpala smerom hore.

Filip s radosťou vyliezol na Baníkovsku ihlu a celý deň sa ani raz nedotkol žiadnej podpornej reťaze.

Každý kto má rád lezenie a turistiku si tu príde na svoje.

Na Druhej Kope obedujeme. Tu prichádza nápad pokračovat v hrebeňovke zo Smutného sedla cez Ostrý Roháč. To znamená že na Volovci by sme boli akurát na západ slnka okolo šiestej a dole by sme zliezali po tme.

Predstavenie vrcholí

Nakoniec sme sa rozhodli pre túto variantu a nasledujúce výhľady dokazujú, že sme sa rozhodli správne. Hmla z dolín začína stúpať nahor a prelievať sa cez kopce.

Dokonca sa ukázala aj gloriola. Slovami nedokážem opísať tu krásu ale fotky hovoria za všetko.

Slnko uberá na intenzite a na oblohu sa postupne vracia oblačnosť. Na Volovci vrcholí celodenné divadlo. Hmla sa prelieva cez hrebene hôr a obloha svieti rôznymi farbami.

Približne pol hodinu sledujeme toto magické predstavenie zapadajúceho slnka na Volovci. Príroda nám dnes pripravila fascinujúce divadlo.

Pri zostupe nás pohltila tma a hmla. A tak sa stalo že sme si náš zostup nechcene predĺžili o hodinu a pol. Jednoducho sme v tej hmle nechcene zišli do sedla Lúčna namiesto do sedla Zábrať. Preto sme išli nadol Látanou dolinou. Jedno je však isté: na tento deň nikdy nezabudneme.